Výprava na tajnú lokalitu Q

Výpravy za nimi nielen do našej prírody

Moderátor: štefan

Výprava na tajnú lokalitu Q

Poslaťod štefan » Str Máj 01, 2013 4:25 pm

O tajnej lokalite Q písal vo svojej knižke Moji priatelia hady už Jirka Haleš a hoci ju zámerne situoval kdesi pri Žilinu, pomerne skoro sa medzi teraristami i herpetológmi prišlo na to, že lokalita Q je lokalita Čabraď nachádzajúca sa v Krupinskej planine.
Hrad Čabraď predstavuje neobyčajne prekrásne spojenie prírodných krás a umu našich predkov. Umiestnený v ničím nerušenom prírodnom prostredí, bez rušivých moderných prvkov našej pretechnizovanej civilizácie, je perlou okolitej krajiny. Stavitelia dômyselne situovali hrad na mieste, ktoré riečka Litava obteká z troch strán, vytvárajúc tak unikátny a účinný obranný prvok. Prístup k hradu po úzkom skalnom hrebeni bol ľahko kontrolovateľný.
Kto strávi chvíľu v pokoji či už priamo na hrade, alebo v jeho okolí, v doline riečky Litava, ocení tú silu "Génius loci", ktorá vyžaruje z každej skaly, záhybu riečky, či pokrúteného stromu. A ak sa mu pošťastí stráviť na hrade aj noc, odíde s plnými ušami neopakovateľných zvukov divočiny, zvukov, ktoré našich predkov sprevádzajú odnepamäti. A kto má naozaj pevné nervy, tak ich iste stratí pri prechádzke nočnou dedinou duchov v podhradí, ktorou sa plazia tajuplné nočné hmly a rozlieha sa húkanie sovy, pripomínajúce nárek vraždených neviniatok.
Na svoje si ale prídu aj fanúšikovia našej prírody - nachádzajú sa tu zachované xerotermné lúky a svahy, ktoré sú obľúbeným stanovišťom našich plazov, skalné rokliny, plné machom obrastených skál, skalných prevysov a dravých vtákov, čudesné porasty duba cerového. V riečke sa zas nachádza množstvo rýb, rakov...
Hrad a jeho bližšie i širšie okolie si zaslúži pozornosť práve z ochranárskeho hľadiska, veď sa tu ukrýva jedinečný prírodný poklad. Meandrujúca riečka Litava vytvorila v Krupinskej planine nádherné prírodné scenérie, ktoré sú domovom vzácnej fauny a flóry.
Preto sme sa spolu s Lacim vybrali v jednu krásnu aprílovú nedeľu práve na túto úchvatnú lokalitu. Ani jeden z nás netušil, čo ho čaká a neminie. Už príchod nás nenechal na pochybnostiach, že to, čo si na nás osud pripravil, zanechá v nás veľmi hlboké spomienky.
Auto sme zaparkovali na akomsi maličkom pozemku obohnanom drôtom, kde už stálo jedno auto. Až neskôr sme sa dozvedeli, že stojíme na súkromnom pozemku.
Informačná tabuľa bola viac než čudná a zmätočná. "Hrad Čabraď 2 km". Ale ktosi rukou dopísal údaj 0.2 km. 200 m?...čo je to za blbosť, veď to by sme museli ten hrad už vidieť! Tak sme sa obaja vybrali dolu kamením vysypanou cestičkou. Snáď do dedinky. Ale dedinky duchov a lesa. Za zákrutou môj kolega a kamarát Laci, ktorý by za nič na svete nechytil do ruky hada či žabku, no ešte stále ma sprevádza po nielen nočných potulách našou prírorodu, zbadal akési postavy. Čakala nás tam už na prvý pohľad nesúrodá trojica dvoch dám a jedného zvláštneho, očividne, domorodca. Ako z nasledovného rozhovoru sa ukázalo, dievčatá dve hodiny! blúdili lesom a na hrad Čabraď ani za svet nenarazili. Toto nás nenechalo chladnými. Dve hodiny a nič?! Až následne vysvitlo, že povyše nás uložená smerová tabuľa je klam. Žiaľ, nie optický. "...ja som tým ženám čo tam brigádovali v rámci VPP vravel nech tú tabuľa vyhodia!...a oni namiesto toho tam dopísali 0,2 km a nechali to na mieste...", nechal sa bača a snáď jediný hospodár široko ďaleko počuť. "...aj vy idete na Čabraď?". "Ideme, teda...radi by sme, ale...keď dievčatá tu vravia, že hrad ani len nezahliadli...". Dievčatá sa zjavne dlhý čas snažili tohto domáceho ukecať, aby ich bol "hodil" na ten hrad. "...Ak pôjdete jedna či aj obe so mnou do maštale po džíp, tak vás tam aj odveziem. Ale zadarmo to nebude...!" Dievčatá ale odmietli ísť s týmto domácim do maštale a tak sa rozhodli, že sa pridajú k nám a peši sa poberieme na hrad. To sme ešte netušili, čo nás čaká...
Po asi pol km nás dobehol po lesnej cestičke domáci na aute. Nerád využívam takéto príliežitosti a hlavne ak neviem s kým mám tú česť a čo môžem od daného človeka očakávať. No všeci sme nasadli do jeho auta. Mal som sa celý ten čas, čo sme všetci piati šli v aute s pohonom 4x4, na pozore a pramálo hovoril, nech mi neunikne žiadne slovko tohto domáceho. Všimol som si, sediac vpredu, že domáci má ďalekohľad s buzolou. Podal som ho Lacimu s akoby pridusenými slovami "...buzola...smer...sleduj cestu...a hlasito som dodal "...Laci, skús nájsť ten hrad!". Laci môj úmysel hneď pochopil sledujúc ručičku na buzole.
Po niekokoľ desiatok minútach cesty lesom, čoskoro sme pochopili, že pešo by to bolo aj cez dve hodiny (kdeže 2 km!!) sme zastali pri prameni, kde sme si mohli vodu nabrať, ale ja som to odmietol. Neustále mi (okrem neustáleho dymu z jeho cigariet) na domácom čosi vadilo. Začal nás nielen autom vodiť v akýchsi kruhoch, neustále sme sa vracali, navrhoval nám ďalšie možné trasy, lokality, len nie ten "náš" hrad. Hrad, ktorý sme mali nad svojimi hlavami ukrytý v hustom lese a preto sme ho ani nevideli.
Na jednej z prekrásnych lúk, kde sme objavili Bombina variegata a mladého Anguis fragilis, sme sa s dievčatami dali do reči a nenápadne sa dohodli, že ja s Lacim skúsime prinútiť domáceho, aby nás hodil k autám. Dievčatá chceli za každú cenu na hrad, no prosili nás, aby sme ich nenechali samé s týmto človekom. Rovnako ako ja s Lacim, i oni mali z neho veľmi zvláštny pocit, ba až strach. Pár krát sa cestou totiž stalo, že dievčatá chceli z auta vystúpiť a ísť peši na hrad, no domáci ich donútil sa vrátiť do auta a nevystupovať. Len tam, kde to sám uznal za vhodné. Pochopiteľne sa nám hlavou preháňali tie najstrašnejšie obrázky ako z nejakého blbého amerického hororu...
V niekdajšej dedinke, ktorú tvorilo pár polorozpadnutých domcov, kostol a zrenovovaná budova akéhosi školiaceho strediska, sme sa definitívne rozhodli, že ja s Lacim už pre blížiaci sa večer a tmu ideme naspäť. Dievčatá ale chceli za každú cenu do prudkého kopca až ku hradu. Doteraz neviem, čo sa zlomilo v našom sprievodcovi, ktorý nás zobral svojím džípom až hore vďaka čomu sme všetci sa akosi zázrakom dostali až priamo na hrad, pričom nám bolo jasné, že keď teda už sme tam hore, musíme s naším sprievodcom aj naspäť. Do príchodu noci sme mali len ani nie hodinku a na hustý les padne tma. Pešo by sme to za žiadnych okolností nestihli.
Hrad Čabraď nás privítal v čo chvíľu zapadajúcom Slnci priam majestátne. Naskytol sa nám úchvatný pohľad na husté lesy plné plazov, jašterov, obojživelníkov, srncov, diviakov, danielov, jeleňov...
Namiesto slov, ktoré sú už zbytočné, vám ponúkam pár snímkov z tejto lokality. A na záver len dodám, že sme sa sťastne dostali nazad k autu a z nášho "čudáka - prievodcu sa vykľul hoci svojrázny, ale vcelku zaujímavý človek, ktorý trpel len samotou a preto sa nám zdal byť nebezpečným. Trpiac samotou a pritom uprostred tejto nádhery. Koľký to paradox!
Až s nádherným západom Slnka sme si uvedomili, že sme všetci do jedného mali neskutočne obrovské šťastie a stretli tohto domáceho, ktorý nás nielenže ochotne povodil po kopcoch a dolinách, lúkach i lesoch, ale ešte aj odviezol k našim autám. Aj vďaka nemu sme mali to šťastie spoznať túto prekrásnu lokalitu z iného pohľadu než len turistického.
(Poznámka pod čiarou: záchrane tejto lokality a predovšetkým hradu Čabraď, kde som zbadal nádhernú samičku jašterice zelenej) sa zaoberá aj Združenie RONDEL. Viac sa o ich činnosti dozviete na ich stránke http://www.rondel.sk/index.html )
Nemáte oprávnenie prezerať súbory priložené v tomto príspevku.
Obrázok užívateľa
štefan
Člen redakcie
 
Príspevky: 2045
Registrovaný: Ned Dec 03, 2006 8:31 pm
Bydlisko: Levice

Re: Výprava na tajnú lokalitu Q

Poslaťod štefan » Ned Máj 04, 2014 7:01 pm

Pred malou chvíľkou sme sa z Čabrade vrátili. Nohy nás bolia, chrbáty tiež, únava je na bode tom najvyššom. Hoci bolo tesne po nočnom daždi a všade bolo mimoriadne vlhko, mlokov sme žiadnych nevideli, v horskej riečke sme ale našli kunku Bombina variegata aj s množstvom jej žubrienok, na lúke našli juvenila skokana rodu Rana, ale akonáhle vyšlo slniečko a teplota sa vyšplhala vyššie (počasie nám mimoriadne prialo a hoci predpoveď tvrdila búrku, nekonala sa), na samotnom hrade Čabraď ožili kamenné steny a nestačili sme zaznamenávať pobehujúce Lacerta agilis, obrovské samčeky nádherných Lacerta viridis a Podarcis muralis. Tých tu bolo priam neúrekom. V neprístupnej rokline (Laci K. pri snahe o odchyt sa takmer zrútil do jednej z nich) sme zazreli mimoriadne mohutnú samičku Anguis fragilis a jedného mŕtveho jedinca sme našli pri hradnej stene.
Odkaz pre chalanov, čo síce sľúbili svoju účasť, ale napokon ju z rôznych osobných dôvodov odriekli: Máte čo ľutovať, že ste s nami nešli! Hoci na hadíky a mlokov sme šťastie nemali, neľutujeme svoj čas strávený na tejto nádhernej lokalite. Kedy sa sem ešte vrátime, nevieme. Na našom Slovensku je veľa úžasných biotopov, ktoré chceme vidieť :)
Nemáte oprávnenie prezerať súbory priložené v tomto príspevku.
Obrázok užívateľa
štefan
Člen redakcie
 
Príspevky: 2045
Registrovaný: Ned Dec 03, 2006 8:31 pm
Bydlisko: Levice


Späť na Obojživelníky a plazy v našej prírode

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 4 hostia

cron