Amadina obojková (Amadina fasciata)

...od domácich po exotické

Moderátor: štefan

Amadina obojková (Amadina fasciata)

Poslaťod štefan » Štv Máj 01, 2014 7:06 am

Rad: Passeriformes
Čeľaď: Estrildidae
Vedecký popis: (Gmelin, 1789)
Poddruhy:
Amadina fasciata fasciata - Senegal, Gambia, J Mali, Burkina Faso, Niger, S Nigéria, S Kamerun, Čad, S Sudán, SV Uganda, SZ Keňa. Jej sfarbenie je skôr hnedé s vcelku matnejším odtieňom.
Amadina fasciata alexanderi - Djibouti, JV Sudán, Etiópia, Somálsko, Keňa, S a J Tanzánia. Je to stavbou tela silnejšia amadina, kresba je ale tmavšia so sýtejším tónom. Často je zastúpená v chovoch, rovnako ako aj nasledujúci poddruh.
Amadina fasciata meridionalis - J Afrika, S a J Malawi, Zambia, Zimbabwe, S a J Mazombik, J Angola, SV Namíbia, Z Transvaal, S Oranžsko (JAR). U tohto poddruhu perá horných a spodných chvostových kroviek majú čiernohnedú farbu s čiernym priečnym pásikom pred svetlými okrovými hrotmi.

Synonymum: Loxia fasciata (Gmelin, 1789).

Výskyt: Afrika. Od západného pobrežia v úzkom páse smerujúcom na východ sa jej výskyt postupne rozširuje k juhu až po brehy Červeného mora. Jej areál výskytu siaha až po J Tanzániu. S prerušením pokračuje od J Malawi na západ až k západnému pobrežiu, smerom na juh až po JAR. Tu amadina obojková obýva skôr suchšie biotopy (stepy, savany len zriedkavo porastené tŕnitým krovím či stromami). Výskyt je vždy viazaný na prítomnosť vody. Po ukončení hniezdenia sa združujú do veľkých spoločenstiev migrujúcich za vodou.

Veľkosť: Telo 11-13 cm, krídlo 63-70 mm, chvost 39-42 mm, noha 12,5-14 mm. zobák 10-12 mm.

Vek: Aj 10 rokov

Spev: Jej zvukový monotónny prejav pozostáva z gajdovitých, škrípavých zvukov, ktoré občas znejú ako by vychádzali z brucha. Samec pri speve sa vzpriami, našuchorí perie na hlave, zátylí, brušku a čiastočne aj na chrbte. Samica ale nespieva. Jednotlivo chované samčeky dokonca údajne dokážu opakovať jednoduché slová. Vzájomná komunikácia medzi pohlaviami je zložená zo zvukov podobných čvirikaniu našich vrabcov.

Rozlíšenie pohlavia: U tohto druhu amadín je výrazný pohlavný dimorfizmus, kedy samce majú pod krkom výrazný karmínovo červený pásik. Ten jej v minulosi vyslúžil domáci názov "podrezaná".
Samička nemá karmínový pásik na hrdle a gaštanovú škvrnu na bruchu. Mladé vtáky sú mdlo sfarbené, ale u samčekov sa dá rozpoznať karmínová škvrna na hrdle.

Chov: Záhradná alebo izbová voliéra, v núdzi bedňová klietka o veľkosti aspoň 60 cm.

Potrava: Drobné proso, aj senegalské, lesknica kanárska, semená tráv, zelená zložka stravy, vaječká miešanica s prídavkom sušeného hmyzu a rozpučených Tenebrio molitor. Počas dochovu sa im podáva naklíčené zrno, no je nutné obmedziť podaj vaječnej miešanici s hmyzom, pretože tá u nich vyvolá nový pud na hniezdenie, čo je nežiadúce. Podávame denne čerstvú vodu.

Rozmnožovanie: Samička znáša do hniezd postavených na stromoch a v kríkoch (v opatere človeka si vystačíme aj s búdkou s väčším vletovým otvorom) 4-6 vajíčok, sedí na nich 12-14 dní, mladé vylietavajú za 12-14 dní.

Sfarbenie: Samec je zhora i zospodu žltohnedý s priečnymi čiernymi pásikmi. Tvár a hrdlo má biele s karmínovým páskom vedúcim až k ušnému otvoru. Stred brucha je gaštanovo hnedý, spodné krovky chvostové smotanovo sfarbené. Krídlové krovky sú sivohnedéso svetlejšími koncami, na ktorých je zreteľná čierna škvrnka. Letky sú tmavohnedé so svetlejšími lemami. Zobák je svetlo sivý, nohy mäsové.
Za dobu jej chovu v opatere človeka sa podarilo vyšľachtiť aj rôzne farebné mutácie, napr. izabelovú, pastelovú, či jedince so žltým páskom pod krkom alebo s červenými očami.

Amadina obojková je často dovážaným (do Európy sa dováža už od 17. storočia a následne sa aj úspešne odchováva) a teda aj v klietkach (pomerne konzultabilné riešenie jej chovu), voliérach (optimum) chovaným druhom skromnejšie sfarbenej, no zaujímavej a najmenej náročným druhom amadiny. Jej odchov je ale pomerne zložitý, predovšetkým u jedincov, ktoré vychovali pestúnky japonské. Problémom sa zdá byť jej prekrmovanie, kedy samice síce znesú do hniezda veľké množstvo vajíčok, ale na ne nezasadnú. Podobný problém je aj u zebričky pestrej.

V období hniezdenia je táto amadina agresívna (ale nie všetky jedince, skôr spolu chované dva samce), dominantná voči iným druhom vtáctva v spoločnej voliére, pričom samce urputne obraňujú svoje teritórium. Riešením je buď dostatočne opticky rozčleniť primerane veľkú voliéru, alebo vybratý pár premiestniť do samostatnej klietky, voliéry a až po ukončení hniezdenia ho premiestniť naspäť. Spoločný chov tejto amadiny je možný s papagájcami vlnkovanými, s pletiarkami a ryžovníkmi či pásovníkmi.

Napriek tomu je to druh vhodný aj pre začiatočníka.

Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
Nemáte oprávnenie prezerať súbory priložené v tomto príspevku.
Obrázok užívateľa
štefan
Člen redakcie
 
Príspevky: 2045
Registrovaný: Ned Dec 03, 2006 8:31 pm
Bydlisko: Levice

Späť na VTÁKY

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 3 hostia

cron