od štefan » Ned Nov 09, 2008 4:43 pm
Ak by som mal ist od sameho zaciatku zaujmu mojej osoby o vivaristiku, tak by som musel nacriet poriadne hlboko. Nik v rodine nevie, kedy sa tak stalo a, predovsetkym, po kom som zdedil tento zaujem, ktory ma sprevadza par desatroci. Vlastne od asi 3 rokov života. Nech uz tomu bolo akokolvek, podporu som nasiel u nasej mamicky, za opovrhnutia dalsich clenov familie. Ich nazor ma sice zaujima, ale nie natolko, aby som sa nim nechal ovplyvnit a zanechal toto hobby.
Respektujuc nezaujem ostatnych ludi vokol seba, nesnazim sa silou mocou ich otravovat rozpravanim o tom, ze priroda je krasna a nesmierne zaujimava. Je mi jasne, ze by sa to nestretlo so zelanym zaujmom a pochopenim. Nie vsetci sme rovnakymi. Nie vsetci sa zaoberame prirodou. Niekoho v rannom detstve zlakaju dialavy, v ktorych sa nasi chovanci vyskytuju, alebo sa snazia prezentovat a zvascovat si svoje ego na ukor chovu napr. jedovatych hadov, ale toto ma len pramalo spolocne s vaznym a serioznym hobby. Nehovoriac uz o tom, ze s pribudajucim vekom sa prvotny zaujem o vivaristiku moze vytratit, ale u niektorych prave naopak prehlbit.
Nech je tomu uz tak, alebo onak, kazdopadne je to dobre, ze vivaristika nam ponuka to, co inym odopiera. Utek z kazdodennej reality, relax, oddych a v neposlednom rade nam nasi chovanci, a je uplne jedno, ci ide o rybku alebo 5 metroveho krokodýla, umoznuju nahliadnut do ich neskutocne zaujimaveho, putaveho a nadherneho sveta. Sveta, do ktoreho sa nepodari kazdemu nahliadnut kazdy den.