Acanthoscurrie sú moja partička, zameriavam sa hlavne na ne z celej čelade Theraphosidae. Mám doma niekoľko druhov a môžem s konštatovať, že všetky majú obrovský apetít. Najmä A. juruenicola, A. geniculata, A. antillensis. Zaujímavy druh je aj A. natalensis z oblasti Natal nachádzajúca sa pri pobreží v Južnej Amerike. Sfarbením sa veľmi podobá Nhandu carapoensisovi, natalensis je však tmavší
Zaujímavé sú aj pavúky A. suina a A. insubtilis nepatria práve medzi najväčšie Acanthoscurrie a nie sú až tak agresívne ako väčšie druhy z rodu. Insubtilis je celkom kľudný druh a A. suina má z rodu najväčšie obranné chlpky. Ich veľkosť by mala byť cca 5 cm v tele. (samice). A. atrox je zaujímavý pavúk patrí medzi moje oblúbence, veľký druh, ktorý ale pomalšie rastie. Najsilnejší jed z rodu Acanthoscurria by mala mat A. musculosa, ktorú sa momentálne nedá zohnať nikde. Zaujímavostou je že v rode Acanthoscurria sa vyskytuje pavúk, ktorý disponuje rohom na karapaxe ako je to u rodu Ceratogyrus. Jedná sa o Acanthoscurriu acuminatu. Celkom peknými Acanthoscurriami sú A. chacoana, ktorú si ludia zamieňajú s A. juruenicolou a myslia si že ona je ten pavúk z ktorého indiáni robia jed na lov opíc. Mýlia sa tým pavúkom je A. juruenicola. Chacoana je rozšírená len v oblasti Gran Chaco, Argentíne ale nájsť ju aj v Brazílii. Niekorí chovatelia ju prezívajú zemná versina. Agresívnym pavúkom je tiež hrdzavo hnedo sfarbená A. antillensis. Spolu s Phormictopusom antillensisom a Aviculariou versicolor ju možno nájsť v oblasti Antilles na severe Južnej Ameriky.