Stránka 1 z 2

Monitoring Trachemys scripta elegans

PoslaťNapísal: Uto Mar 24, 2009 1:00 pm
od štefan
Obrázok

PoslaťNapísal: Uto Mar 24, 2009 3:23 pm
od miro293
Štefan, robí sa niečo také aj na Slovensku?

PoslaťNapísal: Uto Mar 24, 2009 4:57 pm
od štefan
Ano, robi. Uz niekolko rokov sa snazime sustredit a nasledne podla moznosti aj overovat poskytnute informacie o vyskyte aj TSE na Slovensku. Zatial je to len na baze "amaterskej", nejestvuje u nas /SR/ ziadna spolocnost, co by sa monitoringu TSE venovala do hlbky a tak je to priama vyzva na nas.
Som za, aby sme spolu s nasimi priatelmi zdruzenymi pod vivarista.sk rozhodili siete a zacali robit na serioznom monitoringu korytnaciek /nemusi ist iba o TSE/ na uzemi Slovenska.
Na nasich strankach by sme vytvorili sekciu Monitoring TSE, kde by sme mohli sustredit vsetky podrobne udaje o nich /lokalita, datum, pocasie, pomer pohlavia, pocet jedincov, velkost, druh, poddruh, svedkovia nalezu.../.
Co vy na to?

PoslaťNapísal: Ned Sep 20, 2009 7:29 am
od CHUCK
to je zaujmave rad by som vedel co robite potom s odchytenymi korytnackami ??? mne sa mimochodom dva dni dozadu podarilo chitit najednom jazere samicu TSE ktoru som chitil uz aj minuli rok a mal som ju aj den doma pri mojich a bola vtedy 20cmvelka ako moja najvecsia ale bola lahsia trochu sak su tu aj foto http://forum.vivarista.sk/viewtopic.php?t=813&start=45 no a tento rok korytnacka mala 21,5cm a bola riadne taska oproti tej mojej ale tomu som jej aj ja pomohol som ju niekedy chodieval rybkami krmit stacilo ich hadzat na jedno miesto kde casto chodila a nakoniec sa dal aj zase na rybu chitit ale samozrejme bez zdravotnej ujmi a je tam este aj samec TSS v tom jazerre ale ten je mali asi 12cm bohvie ako sa tam ten dostal :wink:

a tu aj jej foto:
Obrázok
Obrázok
Obrázok
a samozrejme ze isla nas5 kde patri mam aj video v biednej kvalite ak by mal niekto zaujem

PoslaťNapísal: Ned Sep 20, 2009 7:58 am
od štefan
Odchytene korytnacky sa podrobia odberu biometrickych udajov a vratia na miesto, z ktoreho sa na tu chvilku odchytili. Nie je v moznosti cloveka, toboz uz nie napr. Zoo, aby sustredili vsetky odchytene korytnacky. O domacom sukromnom chove to plati tiez. Nemozes si predsa domov zobrat vsetky korky, ktore v prirode odchytis, i ked je jasne, ze tam nemaju svoje prave miesto - TSE nepochadza zo Slovenska. Stretol som sa uz aj s tym pristupom laickej verejnosti, ze si priam na vikend beru domov korku a potom ju vratia kde ju odchytili. Mam na to svoj nazor...

PoslaťNapísal: Pon Sep 21, 2009 9:21 am
od msms0904
Čaute asi pred 2 a1/4 rokom som bol v hlohovci v panskej záhrade a tam v jazierku bolo zo dvacat korytnaciek viacerych druhov ľudia ich tam krmia ako holuby a aj stále tam vypustaju nové. Ale teraz neviem ako to tam vizera lebo som tam nebol 2 roky a 1/4r.

PoslaťNapísal: Pon Sep 21, 2009 2:33 pm
od CHUCK
no minuly rok som ja mal tuto korku jeden den doma, ale mam male jazierko a je uz aj tak dost preplnene, tak som ju vratil nas5 a este tento rok som jej pridal spolocnost a aj ked TSE pochadza zo severnej ameriky a dari sa jej aj tu akotak, tak nech su tu a ja s tym nazorom ochranarov , ze do nasej prirody nepatria moc nesuhlasim. nie je to druh ktory moze sposobit nejaku ekol. katastrofu a take nazory ze vytlaca nasu korytnacku mociarnu co je pomaly uz vyhynuta je poriadna hlupost si myslim

PoslaťNapísal: Pon Sep 21, 2009 8:07 pm
od štefan
Pri opravovani tvojich riadkov od hrubok som si precital tvoj nazor, ktory, samozrejme respektujem, i ked sa neda s kazdym bodom suhlasit.
Praveze TSE a jej podobne druhy korytnaciek tu ekologicku katastrofu sposobili a je aj pravda, ze vytlaca z lokalit E.o.. Je to myslene avsak tak, ze tam, kde sa mohla vyskytovat E.o. sa vyskytuje uz TSE, ktora je ovela viac adaptabilna nez E.o, je jej potravna konkurentka, je dravsia atd.. Toto nie je ziadna hlupost slovenskych vedcov, ale skusenost z napr. Francuzska, kde nevytlacila iba E.o., ale aj ine druhy vodnic.
V realite nemozno asi uplne potlacit populacnu krivku TSE smerom dolu, to nie je len tak, ze vypustim rybnik, kde sa vyskytuje a pochytam vsetky TSE. Ale zamedzit prichod dalsich jedincov TSE do nasej volnej prirody. Aspon sa o to pokusit. Dajme tomu, ze by sa TSE v nasej prirode aj rozmnozovala. Vdaka tomu by doslo k prehlbovaniu ekologicky vonkajsich predacnych tlakov na nielen teoreticky moznu E.o., ale aj na potravny retazec, ktory by sa velmi rychlo zrutil.

PoslaťNapísal: Uto Sep 22, 2009 10:09 am
od msms0904
Štefan máš velkú pravdu, že TSE vytlača tunajšie druhy ako korytnačku močiarnu, ktorá sa nevie tak dobre adaptovať. Ale jak sa chcete TSE zbaviť?

PoslaťNapísal: Uto Sep 22, 2009 10:23 am
od miro293
Nejde iba o TSE, TSS a TS troostii majú tie isté nároky a našu zimu v pohode prežijú. Ak sa s tým nič neurobí, o pár rokov budú tieto dva poddruhy rovnaký problém, ako TSE. Podľa mňa by bolo na mieste, keby sa do EU zakázal dovoz všetkých poddruhov TS. Veď napríklad taká Graptemys kohni u nás neprezimuje a tak by bolo po starostiach. Pri TS pokiaľ viem zatiaľ nebolo zaznamenané rozmnožovanie vo voľnej prírode. Ak by sa im to podarilo, máme naozaj problém.

Ďalším krokom by mala byť aktívna snaha zachovať pôvodné biotopy Emys orbicularis a vytvárať nové lokality reintrodukciou. S tým súvisí aj program na rozmnožovanie a spätné vypúšťanie mláďat do voľnej prírody, ktorý zastrešovala Fauna Carpatica.

Čo sa týka voľne žijúcich TS, s tým asi veľa toho nikto neurobí. V prírode sú ich tisícky a neviem si dobre predstaviť, kam by mali byť po odchyte umiestnené... Ak by sa aj podarilo zastaviť ich vypúšťanie do našej prírody, ich zbavenie sa je buď nemožné, alebo by trvalo minimálne desiatky rokov...

PoslaťNapísal: Uto Sep 22, 2009 11:51 am
od štefan
EÚ vydala zákaz dovozu TSE, ale napriek tomu sa aj tento poddruh objavil v ponuke predajni. Ako sa sem dostala, nie je celkom jasne. Predpokladam, ze na vine je podoba mladat vsetkych poddruhov TS, i ked pozorne, odborne oko zbada rozdiel.

PoslaťNapísal: Uto Sep 22, 2009 2:52 pm
od miro293
Aj práve preto by mohol pomôcť všeobecný zákaz dovozu TS. Niektoré TSE mohli byť z domácich odchovov, aj keď sú to skôr výnimky. Prípadne to mohli byť aj krížence uvádzané ako TSS alebo TST.

PoslaťNapísal: Uto Sep 22, 2009 4:42 pm
od CHUCK
rad by som videl nejaky dokaz o tom, ze TSE vytlaca EO z jej prostredia, ved EO sa vyskytuje tak zriedka, ze lepsie ked je v jazere TSE ako ziadna vodnica a potravy je asi dost, na zahranicnych veboch sa mozte docitat, ze jedalnicek dospelej tse tvori z 90% rastlinna potrava a take mytusi ako som pocul od jedneho predavaca v akvaristike, ze tse lovi aj velke zaby, poziera vajcia kackam a tak to su podla mna vymysli, ved tse nedokaze skoro ani malu rybu chytit ked je vo vecsej nadrzi asi si to chudak splietol s kajmankou :lol:
Obrázok
Obrázok
Obrázok tieto druhy mozu zit predsa uplne v pohode vedla seba a zvalovat nizky pocet EO na vitlacanie TSE je predsa hlupost moj nazor je ze najvecsiu vinu na takom stave populacie EO ma clovek jeho zasahy do prirody a rozpinajuca sa civilizacia ,
zmena biotopov atd . tomu sa nejeden druh nedokaze prisposobit

PoslaťNapísal: Uto Okt 20, 2009 7:03 pm
od Saša
Největší fór je tu v tom, že se vlastně řeší vytlačování jednoho zavlečeného (!) nepůvodního druhu želv jiným, odolnějším vůči všeobecně destruktivním činnostem katastrofálně přemnoženého (a vlastně kdekoli na planetě invazivního) živočišného druhu - lidí. Želva bahenní je totiž import z jižní Evropy. V šestnáctém století, době velkého rozvoje rybníkářství, sem totiž byla ve velkém dovážena a vysazována do pro ni vhodných lokalit. Byla totiž povoleným postním jídlem mnichů (v té době byla řazena mezi ryby)... Něco podobného lze vysledovat i u králíků (11. stol.), kaprů (konec 15.) apod...

PoslaťNapísal: Uto Okt 20, 2009 10:53 pm
od štefan
Toto sa ale vztahuje iba na ceske, podla literarnych dokladov nepovodne populacie. DNA slovenskej populacie je plne totozna s DNA dunajskou, madarskou populaciou, z ktorej podla vsetkeho sa vytvorili populacie aj na uzemi Slovenska. Ked sa pozrieme na historicke suvislosti, pochopime, ze Slovensko patrilo do komplexu Rakusko-Uhorska a este skor cast SR k Madarsku.
DNA E.o. z uzemi SR sa lisia od populacie z CR. Aj preto pri zvazovani pripadnej re-introdukcii sa musi zlozenie DNA brat v uvahu ako prvy podstatny faktor pre posilnenie tej ktorej populacie.