Tematický či námetový zberateľ sa nemusí uskromniť iba na známky. Zbierať sa dá skutočne čokoľvek. Aj pohľadnice, hoci tých námetových, teda akvaristika, plazy, obojživelníky či hmyz, ktoré by nás ako vivaristov mohli zaujímať, nie je až toľko, predsa sa medzi nimi nájdu nádhernú "kúsky". Preto si v skratke predstavme aj filokartiu - teda zbieranie pohľadníc podrobne.
Čo je pohľadnica
Pohľadnicou v zásade rozumieme kartónový papier obdĺžnikového tvaru, ktorý má na jednej strane obrazový motív a na druhej strane predznačené miesto na napísanie adresy prijímateľa, nalepenie poštovej známky a jej znehodnotenie pečiatkou a po roku 1905 aj priestor na napísanie krátkej správy. Známka slúži na úhradu poštovného za doručenie pohľadnice ako otvorenej listovej zásielky.
Pohľadnice ako zberateľský artikel
Vyššie uvedená definícia patrí skôr do kategórie jej funkčného zaradenia a technického vyhotovenia. Z hľadiska zberateľského ide už o pohľadnice, ktoré naplnili svoju pôvodnú funkciu a napriek tomu stali sa zdrojom informácií o dobe, v ktorej vznikli, o vyobrazenom objekte, použitej polygrafickej technike a ďalších vytlačených alebo napísaných textoch. Zberatelia pohľadníc získavajú pre svoje zbierky pohľadnice podľa vlastných kritérií, pričom sekundárne skúmajú aj ďalšie atribúty, ktoré konkrétna pohľadnica obsahuje. Môže to byť ich vydavateľ, výrobca, autor predlohy, účel vydania a podobne, ale niekedy aj adresát či odosielateľ. Každá poštou dopravená pohľadnica je zároveň poštovou celistvosťou a v prípade že má na adresnej strane natlačenú poštovú známku je tiež poštovou celinou. Je akousi konzervou informácií, ktoré pozorný zberateľ sleduje a zohľadňuje pri jej zaradení do zbierky, prípadne pri jej oceňovaní. Najčastejšie využívanou informáciou na pohľadniciach v mnohých oblastiach ľudskej činnosti a záujmu je obrazový motív pohľadnice, ktorý je využívaný v publikačnej a prezentačnej práci.
Analogická pohľadnica (medzinárodné pomenovanie carte maximum, skratka CM) je zberateľský objekt, ktorý sa skladá z troch zložiek:
poštová známka
poštová pečiatka
pohľadnica
Keď sa spoja tieto tri zložky do analogického súladu, vzniká analogická pohľadnica. Analogický súlad znamená, že vyobrazenie na platnej poštovej známke sa musí zhodovať s obrázkom na pohľadnici. Známka sa nalepí na obrazovú stranu pohľadnice a opečiatkuje sa analogicky zhodnou príležitostnou alebo dennou pečiatkou príslušnej pošty.
Zbieraniu a tvorbe analogických pohľadníc sa venuje samostatný zberateľský odbor maximafília.